Vymáhanie pohľadávok prostredníctvom upomínacieho konania

Pri výkone podnikateľskej činnosti sa častokrát stáva, že dodávateľ tovaru či poskytovateľ služby nedostane za svoju prácu zaplatené. Nasledujú telefonáty dlžníkovi, vystavovanie upomienok, ktoré nezriedka nemajú žiadaný výsledok.

Upomínacie konanie predstavuje pre veriteľa efektívny prostriedok ako sa domôcť zaplatenia svojej pohľadávky od dlžníka. Ide o konanie, ktoré začína na návrh veriteľa, ktorý súdu preukáže svoj oprávnený záujem a navrhne mu vydanie platobného rozkazu. Súd, po splnení zákonných podmienok, vydá platobný rozkaz do pracovných 10 dní. Ide o zákonnú lehotu, preto ju súd v praxi zvyčajne dodržiava. Vo vydanom platobnom rozkaze uloží súd dlžníkovi povinnosť zaplatiť oprávnenej osobe uplatňovaný nárok, vrátane trov konania. Podmienkou uplatnenia práv veriteľa prostredníctvom upomínacieho konania je doručenie platobného rozkazu dlžníkovi. Pokiaľ je dlžníkom obchodná spoločnosť, problém doručenia tu nenastáva, nakoľko sa v týchto prípadoch doručuje do jej elektronickej schránky. Účinky doručenia nastávajú aj v prípade, ak konateľ spoločnosti dlžníka prijatú zásielku neprevezme a nechá ju uloženú v schránke. Po uplynutí lehoty uloženia sa platobný rozkaz považuje za doručený a nastávajú príslušné právne účinky. Jedným z nich je začiatok plynutia 15 dňovej lehoty na podanie odporu dlžníkom. Pokiaľ dlžník v tejto lehote odpor podá, platobný rozkaz sa zrušuje. Súd následne vyzve veriteľa, aby sa k odporu vyjadril a aby navrhol pokračovanie v konaní. V prípade, ak žalobca takýto návrh nepodá, konanie sa zastavuje.

Vráťme sa ale k vyššie začatej podmienke doručenie platobného rozkazu. Ako sme uviedli, ak je dlžníkom právnická osoba, s doručením nie je problém, nakoľko sa uplatňuje tzv. fikcia doručenia. Čo však, ak je dlžníkom fyzická osoba, ktorá nemá zriadenú elektronickú schránku? V praxi nastávajú prípady, kedy veriteľ nepozná aktuálnu adresu trvalého pobytu dlžníka. Súd sa v prvom kole vždy pokúsi doručovať na adresu, ktorú veriteľ uviedol, avšak ak sa mu zásielka vráti, napr. z dôvodu „adresát neznámy“, súd následne zisťuje aktuálnu adresu v príslušných registroch, ktoré má k dispozícii. Nasleduje druhý pokus o doručenie, ktorý ale tiež nemusí byť úspešný. Súd vždy doručuje platobný rozkaz do vlastných rúk. Pokiaľ dlžník – fyzická osoba zásielku neprevezme, napr. nechá ju uloženú na pošte, pričom sa následne vráti súdu ako nedoručená, súd o tom informuje veriteľa a vyzve ho, aby navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní sa platobný rozkaz zrušuje.

Z uvedeného vyplýva, že uplatnenie tohto právneho prostriedku na dosiahnutie úhrady dlžnej čiastky od dlžníka – fyzickej osoby, môže byť zdĺhavejšie, avšak nie nemožné.

V prípade, ak je dlžníkov viac, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, musí byť platobný rozkaz doručený každému z nich. V praxi môže ísť o prípad, kedy sa prenajímateľ domáha úhrady dlhu na nájomnom voči dvom či viacerým nájomcom. Ak aspoň jeden z nich platobný rozkaz neprevezme, platobný rozkaz sa zrušuje.

V praxi môže tiež nastať situácia, že dlžník uhradí veriteľovi svoj dlh, síce po uplynutí lehoty, ktorú mu veriteľ vo svojej výzve dal, avšak predtým ako platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. V takomto prípade podá zvyčajne dlžník odpor a veriteľ nebude dávať návrh na pokračovanie v konaní, keďže jeho pohľadávka bola uhradená. Súd vráti zaplatený súdny poplatok, ak veriteľ zobral svoj návrh späť pred prvým pojednávaním.

Poďme sa venovať prípadu, ak bol platobný rozkaz riadne doručený, dlžník odpor nepodal, čím nadobudol právoplatnosť. Súd teda zaviaže dlžníka na úhradu istiny, príslušenstva a trov konania. Súd teda zaviaže dlžníka, okrem úhrady samotnej pohľadávky, aj na úhradu úrokov z omeškania, paušálnej náhrady  nákladov  spojených s uplatnením každej jednej pohľadávky, trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku, ak tieto nároky veriteľ v návrhu požadoval. Nárok na paušálnu úhradu nákladov  je upravený v § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ďalej vo vyhláške 21/2013 Z.z, a predstavuje sumu 40 eur za každú vymáhanú pohľadávku.

Právoplatný platobný rozkaz je exekučným titulom a veriteľ môže následne podať návrh na začatie exekúcie. Samotná úspešnosť vymoženia nárokov veriteľa závisí od majetkových pomerov dlžníka. Pri posudzovaní toho, či dlžník má alebo nemá majetok sa vychádza najskôr z jeho účtovnej závierky. Avšak účtovné výkazy nemusia mať, bez iného, dostatočnú vypovedaciu schopnosť pre posúdenie bonity dlžníka. V dlžníkovej súvahe nemusí byť viditeľný žiadny majetok, avšak v skutočnosti môže dlžník disponovať majetkom vysokej hodnoty, ktorý v minulosti odpísal. Preto treba venovať posúdeniu bonity dlžníka dostatočnú pozornosť.

Potrebujete právne poradiť? Neváhajte si s nami dohodnúť stretnutie.