Rodina poriadnych: živnosť vs. závislá práca

ako odlíšiť živnosť od závislej práce

Rodina Poriadnych má 7 členov, otca Fedora, matku Kláru, ich syna Adama, dcéru Hanu, babku Irenu, dedka Štefana a Karola, ktorý je čiernou ovcou rodiny. Každý z nich sa z času na čas dostane do situácie, v ktorej potrebuje pomoc. V blogu o rodine Poriadnych sa na takéto situácie pozrieme (nielen) z právneho hľadiska.

Klára má účtovnú firmu a 4 účtovníčky. S účtovníčkami nemá uzatvorené pracovné zmluvy, ale každá pracuje pre Klárinu firmu na základe živnosti. Prácu vykonávajú pravidelne každý deň, pričom ich Klára vyťažuje na 100%. Predstavuje takýto model pre Kláru riziko?

V minulosti bol takýto model možný, avšak s účinnosťou od 1.1.2026 sa zmenila definícia závislej práce, konkrétne sa z jej definície vypustila podmienka, že musí ísť o prácu vykonávanú v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Za závislú prácu sa teda podľa aktuálnej právnej úpravy považuje každá činnosť, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene.

To znamená, že aj účtovníčky, ktoré vykonávajú prácu pre Klárinu firmu spadajú, z hľadiska aktuálneho znenia Zákonníka práce, do závislej práce a považujú sa za zamestnancov.

Následkom tejto skutočnosti je povinnosť Klárinej firmy uzatvoriť s účtovníčkami pracovné zmluvy, prihlásiť ich do sociálnej a zdravotnej poisťovne a mesačne platiť odvody a mzdu. V prípade, ak by Klára i naďalej pokračovala v pôvodnom nastavení „na živnosť“, riskovala by postih, nakoľko by takéto konanie mohlo mať znaky nelegálneho zamestnávania (využívanie práce účtovníčok, s ktorými Klára nemá uzatvorené pracovné zmluvy) a na druhej strane znaky nelegálnej práce (práca vykonávaná Klárinými účtovníčkami bez existencie pracovných zmlúv).

Klára už vie, že závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom alebo inom pracovno-právnom vzťahu. Keďže Klára je „poriadna“ a nechce riskovať žiadne sankcie a pokuty, musí zmeniť pôvodný model fungovania.

Samozrejme, Klára môže spolupracovať v budúcnosti aj s účtovníčkami „na živnosť“, avšak musí si dať pozor, aby takáto činnosť nenapĺňala znaky závislej práce. Inak povedané, činnosť živnostníkov musí napĺňať znaky podnikania. Napr. účtovníčky budú mať aspoň nejakú diverzifikáciu klientov, budú zodpovedné za dodanie konkrétneho výsledku, budú mať vlastné materiálno-technické vybavenie (t.j. nie počítač od Kláry), budú postupovať podľa vlastných interných štandardov, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosahovať zisk.