Vybraná judikatúra v transferovom oceňovaní

Úvod do problematiky

Problematika transferového oceňovania je dynamicky sa vyvíjajúcou oblasťou a dalo by sa povedať, že jej právna úprava nie je dostačujúca a jednoznačná, čo sa prejavuje aj v rozdielnych pohľadoch na ňu z hľadiska správcu dane a daňovníka. V praxi to často vyúsťuje do dorubenia dane daňovníkovi a následným súdnym sporom. Pre účely tohto článku sa zameriame na rozdielne pohľady z hľadiska použitej transferovej metódy, právnej záväznosti smernice o transferovom oceňovaní(ďalej len ako „smernica") a dôkazného bremena.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave - IKEA Industry Slovakia

Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom evidovaným pod spisovou značkou 1S/231/2016, zamietol žalobu spoločnosti IKEA Industry Slovakia(ďalej len ako „žalobca") proti Finančnému riaditeľstvu SR(ďalej len ako „žalovaný"). Žalovaný uskutočnil u žalobcu daňovú kontrolu, na základe ktorej dorubil žalobcovi daň. Dôvodom dorubenia dane bolo zistenie, že žalobcom použitá metóda nezávislej trhovej ceny nemala byť aplikovaná, nakoľko žalobca nevie preukázať dostatočnú vzorku porovnateľných nezávislých transakcií, výrobkov a ich cien, čím nesplnil podmienku porovnateľnosti produktu, ekonomických okolností, zmluvných podmienok, funkcií a rizík. Žalovaný, vzhľadom na to, že mu vzorka nebola preukázaná, použil metódu čistého obchodného rozpätia, čím vznikol žalobcovi daňový nedoplatok. Svoje závery odôvodnil aplikovaním príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov, pričom ich podoprel smernicou.

Argumenty žalobcu

Na druhej strane žalobca namietal, že úplne porovnateľné podmienky nie je možné dosiahnuť vzhľadom na rozdielne objemy výroby, líšiace sa výrobné podmienky a iné faktory ako napríklad dotácie. Namietal tiež, že smernica je na území Slovenskej republiky neúčinná, nemá záväzný charakter nakoľko nebola publikovaná v Zbierke zákonov SR a že je povinnosťou správcu dane, aby preukázal, je žalobcom použité ceny sú v nesúlade s cenami na nezávislom trhu.

Rozhodnutie súdu

Súd pri svojom rozhodovaní skonštatoval, že ak žalobca použil metódu nezávislej trhovej ceny, musí vedieť preukázať vzorku porovnateľných nezávislých transakcií. Zároveň akceptoval smernicu ako všeobecne uznávaný doplnkový výkladový prostriedok k všeobecne záväznej právnej úprave. Dôkazné bremeno je podľa súdu na žalobcovi, ktorý je povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane.

Právna záväznosť smernice OECD

Čo sa týka smernice, túto radíme medzi tzv. mäkké právo. Napriek tomu, že ide o najkomplexnejší dokument upravujúci problematiku transferových cien, nemá právnu záväznosť. Jej funkcia je skôr odporúčacia. Smernica je výkladovým prostriedkom k čl. 9 Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia. Svoj význam môže mať ako podporný prostriedok pri argumentácii k metodologicko-aplikačným otázkam výberu transferovej metodiky a politiky daňovníka na jednej strane a pre účely daňovej kontroly na strane druhej. V rámci právneho poriadku SR ju ale nemôžeme považovať ani za výkladový prostriedok ku zákonným ustanoveniam transferových cien pre transakcie, ktoré sa riadia slovenským právnym poriadkom. Preto podľa nášho názoru smernica nemá v právnom poriadku SR záväzný charakter.

Dôkazné bremeno v transferovom oceňovaní

Viaceré rozhodnutia NSSR existujú aj problematike dôkazného bremena z pohľadu subjektu, ktorý ho znáša. V rozsudku sp. zn. 5Sžf/97/2009 súd konštatuje, že žalobca ako daňový subjekt nemusí svoje tvrdenie, ktoré sám uvádza v rôznych daňových listinách, podaniach a hláseniach preukazovať, pokiaľ nenastane opak, tzn. ak správca dane počas daňovej kontroly, resp. v daňovom konaní nepredloží daňovému subjektu svoje zistenia jasne preukazujúce pochybnosti o jeho tvrdeniach.

V inom rozhodnutí vedenom pod sp. zn. 2Sžf/8/2016 dáva súd do pozornosti, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na jednej strane treba mať na pamäti, že dokazovanie vedie správca dane, a na druhej strane tiež treba prihliadať na to, ktoré skutočnosti má povinnosť preukázať samotný daňový subjekt.

Záver

Na základe uvedeného by sa dal vyvodiť záver, že je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na ním určenú výšku dane a spôsob ako k nej dospel. Táto požiadavka nie je splnená, pokiaľ daňovníkova dokumentácia neposkytuje jasnú odpoveď na jeho transferovú politiku. Je pritom ale prirodzené, že správca dane môže mať otázky a môže vyžiadať od daňovníka dodatočné informácie. V tomto prípade je povinnosťou daňovníka dané otázky zodpovedať a informácie doplniť.